Dejiny Afriky

Africký kontinent je v podstate obrovská náhorná rovina. Afrika bola kedysi spojená s Južnou Amerikou, Indiou a Austráliou do jediného veľkého pevninského celku zvaného Gondwana. Asi pred 120-220 miliónmi rokov sa Gondwana rozdelila a jednotlivé časti sa začali od seba vzďalovať. Zo strednej časti pôvodnej pevniny vznikla dnešná Afrika.

Nie je tomu tak dávno, čo svet považoval Afriku za kontinent, ktorý nemá vlastné dejiny ani kultúru. Afrika bola označovaná za tmavý, temný kontinent, čo sa rovnalo označeniu zaostalá, primitívna, obývaná divochmi.

Afrika v praveku, Epocha trvajúca viac ako milión rokov

Najstaršie obdobie afrických dejín od vzniku človeka a ľudskej spoločnosti až po vznik prvého štátneho útvaru v Egypte. Poznatky modernej paleoantropológie a iných vied s definitívnou platnosťou dokázali, že ´kolískou ľudstva´ bol práve africký kontinent. Svedčia o tom nielen nájdené kostrové pozostatky hominidov - priamych predchodcov dnešného Homo sapiens, ale aj analýzy DNA, ktoré priniesli prekvapivé zistenie, že všetky ľudské populácie mali spoločnú ´pramatku´, čiže akúsi africkú Evu. Najstaršie známe dôkazy na svete o existencii človeka a vzniku ľudskej spoločnosti pochádzajú z východnej a severovýchodnej Afriky. Neolitická revolúcia, t.j. prechod od lovu a zberačstva k produktívnemu hospodáreniu - poľnohospodárstvu a chovu dobytka sa v Afrike kladie do 5. tisícročia. Prvé neolitické kultúry sa objavujú v Egypte. Odrazom rozvynutosti tejto oblasti sú aj bohaté náleziská afrických skalných obrazov v oblasti severnej Afriky, vrátane Sahary, Líbyjskej púšte a Egypta. Periodizácia týchto kresieb a rytín zaraďuje najstaršie z nich do obdobia starého saharského neolitu (10 000-9000 pred n.l.), ďalším významným obdobím bol vrcholný neolit (2500-500 pred n.l.), ktorý bol aj obdobím maximálnych zrážok na Sahare a teda aj obdobím maximálnej prosperity jej obyvateľov. Vysychanie Sahary malo na africký kontinent mimoriadny vplyv. Podnietilo migrácie obyvateľstva a následne aj rozštiepenie afrického vývoja. Južná časť kontinentu začala zaostávať za severnou, ktorá zostala v kontakte s inými strediskami civilizácie v Stredomorí a na Prednom východe. Sahara sa stala bariérou. Severné časti mohli ľahko a rýchlo absorbovať rôzne technologické novinky a idey a podieľať sa na hlavnom prúde celosvetovej civilizácie, kým väčšia časť kontinentu ostala pomerne izolovaná a jej ekonomický, spoločenský a kultúrny vyvoj sa následne odvíjal o čosi pomalším tempom.

Afrika v staroveku - 4. tisícročie pred n.l. - 7. stor. n.l.

V tomto období afrických dejín sa na severe kontinentu rozvíjala egyptská civilizácia, jedna z kolísok ľudskej civilizácie, ktorá mala obrovský vplyv na iné kultúry Stredomoria a Predného Východu, ako aj na Afriku samotnú. Aj v grécko-rímskom období zostal Egypt jedným z hlavných centier antickej vzdelanosti a kultúry.

Africký stredovek. Obdobie nezávislého vývoja - 600 - 1500 n.l.

Sever Afriky je od 7. storočia pod vplyvom arabských výbojov a následnej islamizácie. Pod vplyvom egyptského koptského kresťanstva zasa vznikali v Núbii a Etiópii kresťanské štáty. Od 10. storočia vznikali na východoafrickom pobreží swahilské mestské štáty orientované na zámorský obchod, prekvitajúci v Indickom oceáne, kde sa rozvíjala vyspelá swahilská civilizácia, ktorá dosiahla vrchol pred príchodom prvých Európanov, v 13.-15. storočí.

Objavovanie Afriky Európou, 15. storočie

Storočie veľkých zámorských objavov, otvorilo Európe cestu k poznávaniu Afriky. Napriek významným objavom a stále rozširujúcim poznatkom zostalo európske poznanie Afriky ešte aj v 16. a v polovici 17. storočia vo všeobecnosti veľmi úbohé. V tých časoch však existoval veľký rozdiel medzi všeobecným európskym poznaním Afriky a poznaním z rôznych dôvodov utajovaným. S naivnými predstavami o vnútrozemí Afriky ostro kontrastuje tzv. Katalánska mapa z roku 1375, ktorá zobrazuje kráľovstvo Mali a ďalšie bohaté obchodné strediská, kam sa prví európania dostali až o niekoľko storočí neskôr. Podobné mapy boli vlastníctvom španielskych a portugalských kráľov a talianskych obchodných miest, ktorí informácie v nich skryté z konkurenčných dôvodov prísne utajovali.

Éra obchodu s otrokmi, 16. - 19. storočie

Medzičasom bola objavená Amerika a v priebehu 16. storočia začína najtragickejšia etapa afrických dejín - éra obchodu s otrokmi. Na tejto hanebnej kapitole dejín ľudstva majú svoj podiel všetky vyspelé národy. Po roku 1650 sa otroci stali hlavným vývozným artiklom. Išlo o tzv. atlantický obchod - vývoz do oboch Amerík a transaharský obchod, smerujúci do severnej Afriky a na Predný východ. Tento 300 rokov trvajúci negatívny styk Európanov a Afričanov znamenal pre Afriku stratu 60-70 miliónov ľudí (niektoré odhady hovoria až o 100 miliónoch) a ochromenie hospodárskeho rastu a rozvoja najmä pobrežných štátov. Mnohí bádatelia pripisujú zaostávanie Afriky po ekonomickej stránke hlavne tejto príčine. Obchod s otrokmi pôsobil negatívne aj na spoločenský vyvoj Afriky, viedol k rozkladu existujúcej politickej a sopločenskej štruktúry starých spoločností a sociálne a psychologicky pripravil éru koloniálnych výbojov. Toto obdobie bolo poznamenané aj rastom obchodu s otrokmi vo východnej Afrike, kde sa arabskí a swahilskí obchodníci vydávali na poľovačky z pobrežia do vnútrozemia a v ich šľapajach postupovali do neprebádaného vnútrozemia misionári a cestovatelia. Otroci boli vyvážaní hlavne do arabských krajín, do Iránu, Indie a na ostrovy v Indickom oceáne. So zrušením obchodu s otrokmi a otroctva súvisí vznik Sierry Leone a Libérie, kam sa presídľovali europeizovaní a amerikanizovaní čierni Afričania - oslobodení otroci.

Objavovanie Afriky a počiatky koloniálneho prenikania, imperialistické delenie Afriky, 19. storočie

Medzníkom pre poznanie Afriky sa stal rok 1788, kedy bola založená Britská asociácia na podporu objavovania vnútrozemských častí Afriky (British Association for Promoting the Discovery of the Interior Parts of Africa). Od konca 18. stor. a celé 19. storočie sa zo všetkých svetadielov tešila najväčšej pozornosti cestovateľov a objaviteľov práve Afrika. Roky 1800 - 1880 vymedzujú obdobie objavovania afrického vnútrozemia, kedy sa podnikali veľké objavné cesty a z mapy Afriky postupne mizli tzv. biele miesta. Dochádza k postupnej likvidácii obchodu s otrokmi a jeho nahradeniu tzv. legitímnym obchodom. Na kontinent prenikajú veľké súkromné spoločnosti, ktoré uzatvárajú zmluvy s miestnymi panovníkmi a náčelníkmi, aby si zabezpečili monopol na obchod a sféru vplyvu. Na africkej strane sa objavuje snaha o budovanie veľkých a silných štátov, ktoré by sa ubránili koloniálnemu prenikaniu. V poslednej štvrtine 19. storočia začína tzv. scramble for Africa, kedy je Afrika rýchlym tempom rozdelená medzi niekoľko imperialistických mocností.

Koloniálne obdobie, 20. storočie

Na pozadí tisícročia trvajúceho historického vývinu Afriky sa koloniálne obdobie javí iba ako krátka epizóda, no jej následky nesie Afrika dodnes. Obdobie medzi dvomi vojnami, no najmä po roku 1945 je poznamenané nárastom afrického nacionalizmu a sebauvedomenia, hľadaním vlastnej identity a objavením sa ideových prúdov ako sú panafrikanizmus a African personality v anglofónnej Afrike či négritude vo frankofónnej Afrike, ktoré boli reakciou na europeizáciu a modernizáciu Afriky.

Dekolonizácia a obdobie nezávislého vývoja Afriky

Obdobie po II. svetovej vojne je obdobím rozpadu svetového koloniálneho systému a tento proces prirodzene zasiahol i Afriku. Jednotlivé kolónie sa postupne usilujú, určitou formou národnooslobodzovacieho boja o získanie nezávislosti. Proces postupného získavania politickej nezávislosti, ktorý sa započal rokom 1951, vrcholí v 60. rokoch, pričom rok 1960 je známi ako rok Afriky, pretože nezávislosť získalo až 17 afrických štátov. Na politickej scéne bol však vývoj menej radostný. Po zániku koloniálnej správy africké krajiny začínajú budovať parlamentnú demokraciu. Dedičstvo kolonializmu, najmä v podobe narušených spoločenských štruktúr a umelými hranicami rozdúchaných etnických konfliktov prinieslo pre mnohé mladé africké krajiny krach systému parlamentnej demokracie, nasledovaný sériou vojenských prevratov a nástupom autokratických režimov. Niektoré krajiny zase po vzore sovietskeho bloku zaviedli systém jednej strany, dokonca sa pokúšali o cestu tzv. afrického socializmu (Tanzánia).

African personality (Négritude)

Ideologická koncepcia, filozofické a kultúrno-literárne hnutie, ktoré sa usilovalo o znovuobjavenie a rehabilitáciu afrických kultúrnych hodnôt, požadovalo autonómiu africkej kultúry, vyzdvihovalo špecifické africké črty, emocionalitu, zmysel pre rytmus, svojbytný spôsob myslenia a cítenia, proti ktorému stavalo znaky charakteristické pre bielu rasu, chladný intelektualizmus, racionalitu, logickosť, vedúce až k potlačeniu ľudských vlastností. Na stále sa vynárajúcu dilemu prijímania a odmietania európskej kultúry odpovedalo zdôrazňovaním špecifického prínosu africkej civilizácie do pokladnice svetovej kultúry, ktorý spočíva najmä v duchovnej oblasti, a tézou o vzájomnom dopĺňaní európskej a africkej kultúry.

Panafrikanizmus

Politické hnutie, ktoré vzniklo na prelome 19. a 20. storočia v USA a v Západnej Indii. Jeho hlavných cieľom bolo zjednotiť príslušníkov čiernej rasy na celom svete v boji proti rasovej nerovnosti a útlaku a za priznanie občianskych a politických práv ľuďom čiernej pleti.

(Geopolitické špecifiká regionov sveta, 1999, Getnet Tamene Kasa)

Kmeňové umenie afriky

jeho sugestívnosť, mágia, záhadnosť, anonymita, bizarnosť a spontánnosť vás jednoducho opantá. Boli to práve kubisti a fauvisti, ktorí na začiatku minulého storočia objavili africké tradičné umenie ako nevšedný zdroj inšpirácie a umeleckého oslobodenia sa od akademických konvencií.

Pre kvalitu zbierky sú cesty na čierny kontinent pre zberateľa väčšinou málo užitočné. Na to, aby mal dobrú zbierku, sa vlastne v Afrike nemusí ani raz ukázať. S dobrým kmeňovým umením sa tam totiž môžete, ale práve tak aj nemusíte stretnúť. Tvrdí sa, že to najlepšie, najvzácnejšie, už Afriku opustilo a skončilo v európskych či amerických múzeách, galériách, súkromných zbierkach...

Celú štruktúru tradičnej kultúrnej Afriky rozbilo politické rozdelenie v 19. storočí. Štátne kultúry následne nevznikli, kultúrny a duchovný život naďalej pulzuje v rámci kmeňových spoločenstiev, ktoré presahujú hranice krajín. Umenie afrických kmeňov sa vytrvalo pridŕža odkazov dávnych ríš a kráľovstiev, starých kultov a rituálov, šamanských doktrín a tradovaných metód boja s démonmi, povier a zvykov. Kozmológia kmeňov je jedinečná, jej pestré, ale osobitné výtvarné a obradné kódy nám spoľahlivo umožňujú poľahky dešifrovať to či ono etnikum.

Klasikou kmeňového umenia, aké ho pozná ostatný svet je najmä maska a figúra s ich nesmiernou rôznorodosťou, zjednodušením, smelosťou tvarov, obdivuhodnou invenciou a výtvarnou spontánnosťou. Afričania nevytesávali z dreva estetiku, ale obsah, dušu, v tom je sila týchto sugestívnych diel. Obrazne povediac, to najpríťažlivejšie a najvzrušujúcejšie na africkom umení je to, čo nevidno. Podstata tejto tvorby nie je v jeho estetickej a tvarovej polohe, ale v jej duchovnom, psychologickom náboji. Ide väčšinou o religiózne predmety slúžiace pri rôznych rituáloch, tancoch, kultových a náboženských slávnostiach. Každá maska či socha má pritom svoju konkrétnu funkciu a podľa nej je ´napájaná´ pozitívnou či negatívnou energiou. Krása predmetu iba umocňuje túto funkciu, ale jeho forma či farebnosť sú len druhotnými faktormi. Práve skutočnosť, že predmety boli využité pri rôznych rituáloch či slávnostiach, je certifikátom pravosti a pôvodnosti týchto artefaktov. Všetko ostatné sú len kópie, napodobeniny, suveníry, akési letiskové umenie, ktoré je pre vážneho zberateľa nezaujímavé a bezcenné. Prvé africké zbierky v Európe a Amerike vznikali pred sto rokmi a práve toľko majú aj prvé falzifikáty. Vzhľadom na to, že v africkej klíme drevo trúchlivie a hnije podstatne rýchlejšie ako v Európe, ľahko sa môže stať, že storočná africká socha môže byť obyčajná napodobenina, falzum a tridsaťročná maska zasa drahý artefakt s puncom originálu využívaného pri náboženských kmeňových obradoch. Staroba predmetu teda o kvalite a pravosti predmetu nerozhoduje.

Na Slovensku je zbieranie afrického umenia ešte v plienkach, zbierok európskeho významu tu nieto, takisto absentuje špecializovaná galéria, naši výtvarní teoretici o toto umenie spravidla nezavadia ani pohľadom...Vplyv afrického umenia na svetové umenie bol a je väčší, než sa tomu priznáva.

(I.Melicherčík)

Kontakt: www.oyiboshop.sk, Ing. D.Hrubý, tel.0903-710523, daliborhruby@hotmail.com.